Jsi ve druhém ročníku navazujícího studia Techniky požární ochrany a bezpečnosti průmyslu. Co tě na tomto programu baví nejvíc a v čem vnímáš, že ti pomáhá i ve sportovní kariéře?
Už od prvej chvíle, keď som premýšľal nad vysokou školou, bola Ostrava mojou prvou a jedinou voľbou. O obore som počul od starších kolegov a rozdiel v prístupe výuky v kombináciou s praxou bol pre mňa rozhodujúci. Kdeže som vždy patril skôr medzi ľudí praktických než teoretických, tak aj pravé na štúdiu ma najviac bavila už spomínaná prax u hasičov v podnikovej jednotke. Myslím si, že to bola dobrá skúsenosť, pri ktorej bolo možné využiť aj nadobudnuté teoretické vzdelanie. Čo sa týka športovej stránky, tak môžem povedať, že na fakulte sme mali vždy dobru podporu a podmienky. Každý rok sa zúčastňujeme niekoľkých akademických súťaží zameraných na TFA. K dispozícii na tréning mame telocvičňu na fakulte s výbavou potrebnou pre TFA. Podobne môžeme navštevovať aj školskú posilňovňu v kampuse. Z mojej strany je veľkým plusom aj štipendium ktoré je možné získať za dobre výsledky počas reprezentovania školy.
"Už od prvej chvíle, keď som premýšľal nad vysokou školou, bola Ostrava mojou prvou a jedinou voľbou."
Na soutěžích TFA působíš dojmem, že nastupuješ s jasným cílem – vyhrát. Jak vypadá tvůj běžný tréninkový týden? Čím je specifická příprava na disciplíny TFA oproti „běžnému“ silovému tréninku?
Ja si myslím, že na súťaži chce každý vyhrať alebo sa o to minimálne pokusit a ja nie som výnimkou. Ale skôr to mam tak, že nerád prehrávam a preto sa snažím o to, aby som bol ja s mojim výkonom spokojný a kde to zhodnotím, že som spravil všetko čo bolo v mojich silách tak sa občas viem zmieriť aj s prehrou. Na druhu stranu to beriem tak, že kde človek vyhráva, tak sa nič nenaučí ale prehry ho posúvajú ďalej.
Bežný tréningový týždeň sa u mňa mení s časťou sezóny a podujatím, na ktoré sa pripravujem. Ale ak by som to mal zovšeobecniť, tak za týždeň mam jeden až dva objemové tréningy na ktoré absolvujem zvyčajne na bicykli. Jeden tréning bežeckej abecedy s pár štartami a cvičeniami zameranými na výbušnosť. Jeden až dva tréningy silového typu a jeden tréning zameraný na konkrétnu disciplínu . Nie každý týždeň absolvujem všetko, ale v roku to mam približne takto namiešané. A z toho plynie odpoveď aj na druhu časť otázky. Nehľadal by som rozdiel v príprave na TFA a silovom tréningu skôr by som povedal, že silový tréning je neoddeliteľnou súčasťou prípravy na TFA, ktorá ale zahrňuje ďalšie množstvo druhov tréningov.
Firefighter Challenge v Dallasu je asi úplně jiný svět. Jak ses na závod připravoval a v čem byl rozdíl oproti soutěžím, na které jsi zvyklý tady v Evropě? Co tě osobně nejvíc překvapilo nebo inspirovalo?
Tak ta príprava bola viac menej podobná ako na súťaže tu u nás v Európe. Trate sú v podstate identické a líšia sa len v malých detailoch veže pripadne použitých hadiciach. Snažil som sa akurát zamerať na svoje silne stránky a zvýrazniť ich a samozrejme aj na slabšie stránky, u ktorých som skúšal nove techniky a zlepšenia čo by mi viac vyhovovalo. V disciplíne, v ktorej ide o desatiny, sú potrebné aj roky, kým človek nájde správy spôsob aký mu vyhovuje pri prevedení disciplín. Tento rok som zaradil behy opačne, teda chrbtom napred a myslím si, že mi to dosť pomohlo ubrať ešte nejaké desatiny. Najviac ma prekvapila asi náročnosť trate. Ako som spomínal, tak trate sú identické a podobne by mali byt aj časy ako tu u nás ale to tak úplne nebolo. Bolo potrebne na niektorých úsekoch zabrať o čosi viac než ako som bol zvyknutý v Európe. A čo sa týka inspirácie tak to bolo jasne, vidieť naživo najlepších z najlepších a mať možnosť si s nimi aj zabehnúť je skúsenosť, na ktorú len tak nezabudnem.
Která část závodu TFA je pro tebe psychicky nejnáročnější a jak se s ní učíš pracovat? Máš nějaký mentální rituál nebo techniku, která ti pomáhá udržet fokus?
Pre mňa je náročne asi to čakanie na štart. Prirovnal by som to k čakaniu na skúšku pred dverami. Je to pocit, ktorý mam ja osobne rad, aj keď je taký nie úplne prijemný. Sú to také tie chvíle, pred tým keď máte ukázať ako ste strávili čas prípravou a koľko ste tomu venovali. Či bolo toho času dosť a ste výborne pribavený alebo budete variť z vody a spoliehať na šťastie. A to človek zistí až, keď odštartuje. Mam taký rituál, že si vizualizujem trať. Niekoľko krát si v hlave premietam kde sa pohnem, čo chytím, čo urobím, aký krok spravím, kde dlhší, kde kratší, kde viac zabrať a kde zase ušetriť sily. Mam to tak pri väčšine súťaži a vážne mi to pomáha ostať sústredený.
Sport i studium jsou časově náročné. Jak se ti daří držet balanc mezi školou, tréninky, přípravou na soutěže a běžným životem? Je něco, co jsi se musel naučit dělat časem jinak, aby vše fungovalo?
Všetko je to o tom ako si to človek nastaví a čo všetko je schopný obetovať tomu v čom vidí zmysel. Ja sa snažím tréningy plánovať aj na mesiac dopredu a niekedy to vyjde inokedy nie. Podstatná je konzistencia, snažím sa deň využiť naplno. To znamená, že občas idem aj do školy na bicykli aby som si nadbehol čas a mohlo skôr trénovať, idem dotrénovať pred školou a potom sa môžem venovať už všetkému ostatnému. Pre mňa nie je podstatne urobiť všetko na 100% ale keď spravíte väčšinu na 90 je to stále lepšie ako keď venujete niečomu plnú pozornosť zatiaľ čo iné ide do úzadia.
Co je pro tebe největším hnacím motorem? Je to touha překonávat sám sebe, sbírat úspěchy, nebo ti sport dává třeba úplně jiný typ energie?
Tak ako som spomínal rád vyhrávam, nerád prehrávam a skúšam rád nove veci a súťaže, kde som ešte nebol. Baví ma poznávať nove miesta a ľudí, zazívať pocity väčšieho vyčerpania ale aj radosti. Tento rok sa nám s chalanmi zo Slovenska podarilo vybojovať bronzové medaile na majstrovstvách Európy v disciplíne Firefit. Po finálovom behu to bol taký zvláštny pocit aký som ešte asi ani nezažil, bol to pre nás fakt veľký úspech a to, že sme to mohli prezívať spolu to ešte asi zintenzívnelo. A pravé také pocity to podľa mňa posúvajú ďalej. Je to niečo čo sa nedá opísať to musí človek iba zažiť.
"Po finálovom behu to bol taký zvláštny pocit aký som ešte asi ani nezažil, bol to pre nás fakt veľký úspech a to, že sme to mohli prezívať spolu to ešte asi zintenzívnelo."
Kde bys rád viděl sám sebe za pár let – ve sportu, ale i profesně? Máš nějaký vysněný závod, výkon nebo kariérní cíl, ke kterému teď míříš?
Určite by som si chcel nájsť prácu, ktorá ma bude napĺňať a baviť. Nemám rád stereotyp a preto sa chcem venovať niečom kde budem poznávať nove veci a pohybovať sa na nových miestach. Určite sa chcem ďalej venovať športu či už na rovnakej, nižšej alebo vyššej úrovni. Budúci rok by som sa rad zúčastnil na svetových hrach hasičov kde by som mal obhajovať bronz z minulého roku. Takým otvoreným cieľom je raz sa vrátiť aj do Ameriky a skúsiť znovu zabojovať o medaile na FIREFIGHTER CHALLENGE.
Text: Adriana Kosmáková
Editace + korektury: Barbora Urbanovská
Foto: archiv Maroše Bošeľy